Čo požadujú predpisy
Jednotné pravidlo pre celú EÚ neexistuje. Dva príklady ukazujú, o čo ide:
- Bavorsko: osvedčenie má upozorniť na zvláštnosti listiny, „najmä na nečitateľné slová, zmeny alebo vynechávky“, ak to nevyplýva už z prekladu. Ak bola preložená len časť, treba to uviesť (čl. 62 ods. 4 BayAGGVG).
- Poľsko, Profesijný kódex súdneho prekladateľa (TEPIS): preklad zachytáva všetky čitateľné znaky viditeľné voľným okom alebo lupou a opisuje nečitateľné prvky (§ 29). Text čitateľný lupou alebo zväčšením skenu na obrazovke sa považuje za čitateľný; nečitateľnosť sa konštatuje v poznámke (§ 34).
- Takisto podľa kódexu TEPIS: opravy, dopisky a škrty — aj úradné — sa v mieste výskytu zachytia alebo stručne opíšu. Znaky zásahu, ako vyškrabanie, prepísané číslice, iný rukopis alebo farba atramentu, patria do poznámky prekladateľa (§ 31).
Ako postupovať v praxi
- Najprv zväčšiť, potom písať „nečitateľné“: priblížte sken a v prípade potreby požiadajte o lepší sken alebo o originál.
- Mená nehádajte: porovnajte rukou písané mená s inými dokladmi klienta, napríklad s pasom, a odchýlky uveďte.
- Označujte jednotne: napríklad [nečitateľné] pri slove a [nečitateľný podpis] pri podpise. Kódex TEPIS počíta so stručnými poznámkami prekladateľa kurzívou v hranatých zátvorkách (§ 30).
- Neisté, ale čitateľné nie je nečitateľné: uveďte najpravdepodobnejšie čítanie a neistotu vyznačte v poznámke.
Ako pomáha Lingverra
Lingverra číta rukou písané záznamy a označí každé miesto, kde je rozpoznanie neisté. Hneď vidíte, kam sa pozrieť pozornejšie. Či je miesto čitateľné a ako ho označiť, rozhodujete vy.
Prečítajte si aj: Preklad ukrajinských a sovietskych dokladov: 7 častých chýb